Ján Hanušin vo svojej práci „Technické pamiatky Mlynskej doliny“ kladie vznikanie vodných mlynov vo Vydrickej doline od 13-teho storočia. Ďalej uvádza, že koncom 14. storočia pri Vydrickom potoku jestvovalo deväť obilných mlynov. Z iných zdrojov vyplýva rozmach vodných mlynov v okolitých krajinách v 15-tom storočí. V tomto storočí sa ujalo pre Vydrickú dolinu tiež pomenovanie Mlynská dolina. Až do polovice 19. storočia boli všetky mlyny v činnosti ale v ďalšom období táto ich činnosť zanikla. Tomuto osudu sa nevyhli ani energeticky výkonné mlyny ako bol siedmy alebo deviaty mlyn napriek ich prestavbe a zmodernizovaniu.
Predposledný v poradí rátajúc od vtoku Vydrice do Dunaja sa nachádza ôsmy mlyn viac známy ako KLEPÁČ. Názov je odvodený z nemeckého slova Klepeis. Len pre zaujímavosť, s menom Klepáč sa stretávame v českých zemiach a predovšetkým je rozšírené medzi balkánskymi Slovanmi.
Dostupné údaje z prvej tretiny osemnásteho storočia spomínajú existenciu ôsmeho mlyna. Bola to usadlosť relatívne malá, situovaná v zúženej časti údolia zovretáho medzi zalesnenými svahmi.
Rovinatá plocha prislúchajúca k mlynu bola bežne využívaná predovšetkým ako lúka, ako zeleninová záhrada alebo ovocný sad. Z nepatrnej obhospodarovanej plochy prischlo mlynu označenie „chudobný“. Rozsiahlejšie územie, dnes rybník, bolo močaristé a neobhospodarované. Mlynu sa dostal ešte iným prívlastok „ostrovný dom“. Ako jediný na toku Vydrica bol úplne obklopený vodným tokom, Vydricou a privádzačom vody na mlynské koleso vedeným na úpätí svahu s pokračujúcim odtokom vody do Vydrice.
Dobre si možno predstaviť ako neupravený tok pri vysokých prietokoch menil koryto a pretekajúca voda zaplavovala územie okolo budov. Posledne zaznamenaná záplava sa udiala koncom minulého storočia.
Nepoznáme údaje kedy a prečo došlo k nakloneniu muriva budovy. Ani kedy bolo na jeho stabilizovanie primurované tri oporné piliere. Možno predpokladať, že voda pretekajúca v náhone pozdĺž múru za určitých okolností podmočila zeminu pod múrom.